Koncom júla sme zavreli klubovne, nasadli do troch áut a odviezli sa 1 320 kilometrov cez Slovinsko. Chceli sme vidieť, ako vyzerá práca s mladými v krajine, ktorá ju buduje o pár desaťročí dlhšie ako my. 

Trnavská klubovňa má štyri miesta a niečo vyše štyroch rokov práce. Slovinsko má vyše päťdesiat centier pre mladých, národnú sieť, ktorá ich zastrešuje, a mestá, ktoré ich zriaďujú tak samozrejme ako knižnice. V stredu 22. júla o štvrť na deväť ráno sme sa stretli pri Bernolákovej bráne. Trinásť ľudí, tri autá a šesť dní pred sebou. 

Klubovňa v starej pekárni

Prvá zastávka bola v Mladinski kulturni center Maribor, ktoré sídli v areáli bývalej pekárne, ktorý mesto premenilo na kultúrne centrum. Kde sa kedysi piekol chlieb, dnes stojí galéria, dielne, hostel a kancelárie. MKC je verejná organizácia, ktorú mesto Maribor založilo v roku 1993. Za tie roky sa z nej stalo niečo medzi klubovňou, kultúrnym domom a produkčnou firmou. Robia literárny festival, festival počítačového umenia, výtvarné dielne, koncerty aj skejtové súťaže. Najviac nás však zaujali dve veci.

Prvá sa volá Banka idej, teda banka nápadov. Je to lokálny fond pre mladých ľudí s nápadmi. Prídeš s projektom, komisia ho prečíta, prediskutuje a ohodnotí, a ak prejde, dostaneš naň peniaze. Nie je to súťaž o najlepší nápad, je to mechanizmus, ako sa nápad mladého človeka premení na vec, ktorá sa v meste reálne stane.

Druhá vec je odkaz, ktorý v Maribore zostal po roku 2013, keď bolo mesto Európskym hlavným mestom mládeže. Trinásť rokov po tom titule tam stále beží festival a stále funguje portál, ktorý mapuje všetko, čo v meste pre mladých existuje. Pre Trnavu, ktorá kandiduje na rovnaký titul pre rok 2029, je to najdôležitejšia lekcia z celej cesty. Titul netrvá rok. Trvá presne toľko, koľko trvajú veci, ktoré po ňom zostanú.

Vo Velenji si postavili celý ekosystém

Vo štvrtok ráno sme sa presunuli do Velenja. Tridsaťtisícové mesto v údolí, ktoré vyrástlo okolo uhoľnej bane, má pre mladých viac priestorov než celá Trnava. Na jednej z prvých prezentácií nám ukázali schému, ktorú sme si odfotili všetci. Volá sa mládežnícky ekosystém vo Velenji a je na nej jedna veta: participácia mladých nevzniká z jednej inštitúcie. V strede sú mladí ľudia a okolo nich štyri kruhy. Mestské centrum pre mladých, mestský úrad, mládežnícky parlament a študentský klub, a napokon všetko ostatné, teda školy, festivaly, dobrovoľníci a neformálne partie.

Mladinski center Velenje je verejná organizácia zriadená mestom. Spravuje popoludňajšie centrum pre deti, klub, multimediálne štúdio, hostel pre mladých a letné kino pri jazere. Nájom za priestory neplatia, prevádzku áno, a časť nákladov na ňu pokrýva rozpočet mesta. Popoludňajšie centrum je z toho nám najbližšie. Otvorené od pondelka do štvrtka od jednej do ôsmej večer. Pomoc s úlohami, varenie, výtvarné dielne, spoločenské hry, šport. V auguste tam beží prázdninový program. Pomáhajú tam dobrovoľníci z Európskeho zboru solidarity. Multimediálne centrum Nukleus robí produkciu a postprodukciu, grafický dizajn, nahrávanie a strih, požičiavanie techniky, ozvučenie a tlač. Je to zároveň učebňa aj servis pre celé mesto. Letné kino pri Škalskom jazere hostí v lete festivaly a koncerty. Program tam nerobí jedna organizácia. Spája sa na ňom centrum pre mladých, klub, študentský klub, kino, spolok a dokonca lukostrelecký klub. Vo Velenji sme videli aj klub eMCe plac. Vznikol v roku 2008 spoluprácou troch organizácií a funguje na princípe mladí pre mladých. Otvorené má každý deň od jednej popoludní, v piatok a v sobotu do druhej rannej. Koncerty, výstavy, klubové noci, kaviareň.

Fond, z ktorého si mladí platia vlastné projekty

Poobede sme prešli do Celje. Tamojšie centrum pre mladých je jedno z najaktívnejších v Slovinsku, čo sa týka európskych projektov. V jednom momente ich mali rozbehnutých pätnásť naraz. Ich najznámejšia vec sa volá CIRCLES. Je to program komunitných projektov, v ktorom môže partia mladých ľudí premeniť nápad na reálny projekt s reálnym dopadom a získať naň podporu až do troch tisíc eur. Komunikujú to tromi slovami: tvoja idea, tvoja partia, tvoja zmena.

Robia aj rovesnícke doučovanie, teda projekt, v ktorom starší mladí pomáhajú mladším so školou. Nejde v ňom len o známky. V popise projektu majú napísané, že cieľom je rozvíjať vzájomnú solidaritu, znížiť učebné ťažkosti a budovať sebavedomie zapojených. Je to jednoduchý mechanizmus, v ktorom človek zistí, že vie niečo dať, nie len brať.

V partnerskom meste Trnavy

Piatok ráno bol pre nás najsilnejší. Novo mesto je partnerským mestom Trnavy od roku 2011. Zastavili sme sa tam u organizácie, ktorá sa volá Društvo za razvijanje prostovoljnega dela a pracuje od roku 1996. Ich hlavná činnosť sú denné centrá pre deti a mladých v rómskych osadách. Sú dve, obe stoja priamo v dvoch najväčších osadách v Novom meste, a otvorené majú každý deň od pondelka do piatka. Zmysel svojej práce majú popísaný tak jasne, že sme si to zapísali doslova. Chcú, aby sa deti a mladí z osady dostali do troch systémov, ktoré rozhodujú o tom, ako bude vyzerať celý ich život. Do vzdelávania, do práce a do voľného času. Ak človek vypadne zo všetkých troch naraz, nedostane sa naspäť sám.

Popri tom robia programy pre ľudí, ktorí prišli do Slovinska odinakiaľ, prevádzkujú regionálne centrum na podporu ostatných organizácií a sú partnerom viacgeneračného centra pre celý región. Nič z toho nevyzerá honosne. Vyzerá to ako tridsať rokov trpezlivej práce na mieste, odkiaľ väčšina inštitúcií odišla.

Ľubľana: klubovne po štvrtiach, autobus a práca na ulici

Mladi zmaji je verejná organizácia, ktorú mesto Ľubľana založilo v roku 2009. Prevádzkuje klubovne rozmiestnené po mestských častiach, teda presne ten model, ktorý staviame aj my, len o pätnásť rokov ďalej. Každá má vlastný Instagram a vlastný charakter, jedna sa dokonca volá inak než ostatné, podľa toho, ako jej hovoria mladí zo štvrte. Zastrešuje ich pritom jedna organizácia a jedna značka. 

V marci tohto roku otvorila Ľubľana nové mestské centrum pre mladých v obnovenej Palači Cukrarna, teda v bývalom cukrovare z roku 1828. Dvetisíc metrov štvorcových na štyroch poschodiach, investícia takmer šesť miliónov eur. Zvonku pamiatka, zvnútra niečo medzi knižnicou, dielňou a kaviarňou. Zaujali nás na ňom dve veci. Prízemie je otvorené pre každého, kto príde, horné poschodia fungujú na členstvo a rezervácie cez appku. Nízkoprah a organizovaná práca tak žijú v jednej budove bez toho, aby si zavadzali. Druhá vec je meno. Vybralo ho devätnásť mladých ľudí, ktorí na tom pracovali s mentormi vo viacerých kolách. BAZA znamená základňu, teda miesto, odkiaľ sa vyráža. Rovnako sa mladí podieľali na programe aj na vizuálnej identite. Vo výročnej správe to Mladi zmaji zhrnuli tak, že to nie je len nová infraštruktúra, ale hodnotový posun.

Autobus, ktorý sa stal klubovňou

Koncom roka 2018 padla na mestskom úrade informácia, že dopravný podnik na budúci rok vyraďuje sedemnásť autobusov. Riaditeľke Mladých zmajov a riaditeľovi dopravného podniku sa v tej chvíli rozsvietilo naraz. Jeden z odpísaných mestských autobusov teda neskončil v šrote. Skupina mladých ľudí ho pod vedením dizajnérov a pracovníkov s mladými prestavala na pojazdnú klubovňu. Vyhádzali sedačky, prerobili interiér, natreli ho a dali mu meno Ljuba in Drago. Autobus dnes chodí po tom, čomu v Ľubľane hovoria šedé zóny, teda po sídliskách, kde nie je žiadny priestor ani program pre mladých. Rozvrh má pevný, tri sídliská, vždy tri hodiny poobede, presné zastávky zverejňujú na sociálnych sieťach. 

Vnútri to nevyzerá ako autobus. Vyzerá to ako klubovňa. V roku 2020 zaň dostali medzinárodnú dizajnérsku cenu. Neskôr to zopakovali. Ďalší odpísaný autobus zaparkovali natrvalo na okraji mesta a spolu s obyvateľmi z neho spravili komunitný priestor pre celú štvrť. Je to príklad toho, ako sa dá spraviť klubovňa bez toho, aby ste čakali na budovu. Mesto malo niečo, čo išlo do šrotu, a organizácia mala nápad.

Zavod Bob a práca v teréne

Poobede sme prešli do Zavodu Bob, ktorý sa venuje práci na ulici. Existuje od roku 2007 a všetky ich programy sú bezplatné. Terénnu prácu majú presne definovanú. Desať hodín týždenne, od utorka do piatka poobede, orientačne medzi jednou a pol treťou, pričom presný čas prispôsobujú tomu, kedy sú mladí reálne vonku. Bob je súčasťou siete organizácií, ktoré robia uličnú prácu v Ľubľane. Sieť školí nových ľudí, dáva im mentora a spoločne aktualizuje etický kódex a štandardy. Patria doň aj intervízie, psychohygiena a vzájomné stáže. Ich druhá klubovňa stojí na urbánnej kultúre. Break dance, beatbox, graffiti, dídžejovanie, divadlo. Robia z toho festival, ktorý opisujú ako jedno z mála podujatí mladých pre mladých.

Koper: štúdio zadarmo a večer, ktorý patrí mladým

Poslednú zastávku sme mali v Center mladih Koper, ktoré vzniklo v roku 2014 a má dve miesta, jedno v centre a jedno na sídlisku Markovec, ktoré pribudlo presne preto, že tam ľudia potrebovali niečo bližšie k domovu. Otvorené majú od deviatej ráno do desiatej večer. Majú tam nahrávacie štúdio, ktoré si môže mladý hudobník bezplatne požičať a odísť s hotovým demom. Mixážny pult, mikrofóny, bicie, nahrávací program. Bez poplatku a bez podmienky, že už niečo dokázal.

Zaujímavá je aj ich interná výzva pre mladých. Vypíšu peniaze, partia sa prihlási a večer si zorganizuje od začiatku do konca, vrátane komunikácie s vystupujúcimi, propagácie aj vyhodnotenia. Centrum drží bezpečie a inak sa do toho nemieša. Popri tom majú kariérne utorky, filmové večery s ťažkými témami, večery spoločenských hier, stretnutia pre queer mladých, večery poézie a spoločné bicyklovanie do susedného mesta.

Čo si vezieme domov? 

Vo všetkých siedmich centrách sme počuli tú istú vetu. Mladí pre mladých. Nie ako slogan na stene, ale ako spôsob, akým sa tam rozhoduje. Mladí ľudia tam sedia v komisiách, ktoré rozdeľujú peniaze na projekty. Navrhujú program a robia mu propagáciu. Prestavali vyradený mestský autobus na klubovňu. Pri novom centre v Ľubľane navrhli aj jeho vizuálnu identitu. Nie sú publikum, sú spoluautori.

Ľahko sa z takejto cesty vráti so zoznamom vecí na skopírovanie. Lenže ani jedna z nich nevznikla tak, že by si niekto povedal, že by bolo fajn mať autobus. Vznikli tak, že tam boli sídliská bez priestoru pre mladých. Štúdio v Koperi vzniklo preto, že tam boli mladí ľudia, ktorí robili hudbu a nemali kde. Vždy bola najprv potreba a až potom nápad. Nikdy naopak.

Takže si nesieme rozhľad, nie návod. Namiesto toho, čo by sme mohli mať, sa pýtame, čo tu chýba a komu. To sa v Ľubľane nedozvieme. To nám povedia mladí ľudia, ktorí k nám chodia každý deň, ak sa ich budeme pýtať dosť často a počúvať dosť pozorne.