Študijná návšteva Helsinky a Tallinn
Ako funguje práca s mládežou tam, kde je prirodzenou súčasťou mesta?
Keď sa tím Trnavských klubovní spolu s GenT, zástupcami SYTEVu, primátorom mesta Trnava Petrom Bročkom a riaditeľom CVČ Andrejom Hvalíkom vydali do Helsínk a Tallinnu, cieľom nebolo priniesť „wow efekt“ ani kopírovať zahraničné modely. Chceli sme vidieť, ako vyzerá práca s mládežou v meste, kde je dlhodobo budovaným systémom a prirodzenou verejnou službou.
Keď sú klubovne štandardom mesta
V Helsinkách funguje práca s mládežou v súčasnej podobe už od roku 1989. Nejde o projekty, ktoré sa každé dva roky menia, ale o systém, ktorý mesto cielene rozvíja desaťročia. Mládežnícke služby sú pevnou súčasťou riadenia mesta a patria pod Culture and Leisure Division – rovnakú mestskú štruktúru, pod ktorú spadajú knižnice, športoviská, múzeá či kultúrne centrá. Mládežnícka práca tu nie je „niečo navyše“. Je to štandardná verejná služba.
Helsinki má približne 658 000 obyvateľov a približne 18 % z nich tvoria mladí ľudia do 18 rokov. Mesto s mládežou pracuje ako s významnou súčasťou populácie, čo sa prirodzene odráža aj v plánovaní služieb a rozpočtovaní.
Dnes Helsinki prevádzkuje približne 38 otvorených mládežníckych centier a celkovo približne 70 youth spaces – teda rôznych mládežníckych priestorov naprieč mestom. Okrem klasických klubovní funguje šesť táborových a vzdelávacích centier a pätnásť špecializovaných zariadení. Medzi ne patrí napríklad Fallkulla Domestic Animal Farm, Luuppi Skate Hall, štyri technické „engine workshops“, House of Adventure, Children’s Traffic Town či špecializované eventové a pódiové priestory.

Spolu tak hovoríme o rozsiahlej infraštruktúre, kde sa realizuje otvorená klubová práca aj špecializované programy. Za fungovaním systému stojí viac ako 400 zamestnancov a ročný rozpočet mládežníckych služieb sa pohybuje približne medzi 32 až 39 miliónmi eur. Len v roku 2023 zaznamenali mládežnícke služby viac ako 610 000 fyzických účastí a vyše 82 000 digitálnych účastí. Mládežnícke priestory boli využité viac ako 383 000-krát a realizovaných bolo viac ako 12 000 individuálnych podporných procesov. Pre mladých ľudí sú všetky služby bezplatné a dostupné bez ohľadu na sociálne zázemie.
Za touto infraštruktúrou však nestojí len sieť budov, ale jasne nastavená organizačná štruktúra, ktorá zabezpečuje fungovanie systému naprieč celým mestom.
Mládežnícke služby sú rozdelené do regionálnych jednotiek – východ, západ, sever, juh a Swedish Youth Work Unit pre švédsky hovoriacu mládež. Tento model zabezpečuje dostupnosť služieb naprieč celým mestom a zároveň umožňuje reagovať na špecifiká jednotlivých mestských častí. Popri regionálnom členení fungujú aj špecializované tímy. Outreach Youth Work Unit zabezpečuje terénnu prácu s mladými mimo školy a práce. Youth Work in Schools Unit pôsobí priamo v školskom prostredí. Youth Work Unit for Environmental Activities sa venuje environmentálnym programom a aktivitám v prírode. Event Unit pripravuje väčšie podujatia a mestské aktivity pre mladých a Partnership Unit rozvíja spoluprácu s partnermi a organizáciami.
Organizačná štruktúra je zároveň prepojená s jasne nastaveným vekovým rámcom služieb. Klubovne sú primárne určené pre mladých vo veku približne 10 až 18 rokov, no mnohé služby pokračujú až do veku 26 či 29 rokov. Existujú samostatné jednotky pre terénnu prácu s mladými, ktorí nie sú v škole ani v práci, školské youth work tímy priamo v školách, ako aj online youth work, ktorý prebieha napríklad cez Discord. Vekové hranice tu nie sú bariérou, ale orientačným rámcom a tak sa mladý človek môže pohybovať medzi službami podľa toho, čo práve potrebuje.

Mladí ľudia sa zapájajú do plánovania programu klubovní, chodia na porady, dávajú spätnú väzbu a rozhodujú o časti rozpočtu. Cez tzv. Youth Budget každoročne prebieha participatívny proces, do ktorého sa zapájajú tisíce mladých ľudí. Len v roku 2025 odpovedalo na úvodný dotazník 9 445 mladých. Nasledujú workshopy, hlasovanie mladých vo veku 13 až 17 rokov a spoločná realizácia nápadov. Každý rok sa takto uskutoční približne 50 až 80 mládežníckych projektov, ktoré vznikli priamo z potrieb mladých.
Priestory, ktoré dávajú mladým slobodu
Silnou témou študijnej návštevy boli aj samotné priestory klubovní. Nie svojou veľkosťou, ale tým, ako premyslene sú využité. V klubovniach sme videli vnútorné aj vonkajšie skateparky, pohybové miestnosti, dielne na prácu s drevom a technikou, šperkárske a tvorivé dielne, mediálne miestnosti na nahrávanie a strihanie videí, skúšobne pre kapely, pódiá na vystúpenia aj tanečné sály. Každý priestor mal jasnú funkciu, no zároveň bol flexibilný a otvorený tomu, čo práve mladí ľudia potrebujú.
Tieto priestory nepôsobili ako program „na silu“. Boli ponukou možností. Mladí si mohli vybrať, kde chcú byť, čo chcú skúšať a ako chcú tráviť čas. Práve takto vzniká prirodzený vzťah k priestoru a pocit, že klubovňa je ich miestom. To všetko vytvára prostredie, ktoré je bezpečné, čitateľné a férové. Prostredie, kde mladý človek vie, čo môže očakávať.

Slovenský kontext a výnimočnosť Trnavy
Zároveň je dôležité pomenovať aj širší kontext. Na Slovensku zatiaľ systematická, mestom financovaná práca s mládežou v podobe otvorených klubovní nie je štandardom. Vo väčšine miest fungujú kluby projektovo, krátkodobo alebo mimo priamej zodpovednosti samosprávy. Stabilné financovanie, jasná organizačná štruktúra a metodické vedenie nie sú samozrejmosťou. Aj preto sú skúsenosti z Helsínk a Tallinnu také silné, pretože ukazujú, čo všetko je možné, keď mesto považuje mládežnícku prácu za verejnú službu a dlhodobo ju rozvíja.
O to viac si uvedomujeme, že Trnava je v tomto na Slovensku výnimočná. To, čo nie je štandardom na Slovensku, je štandardom v Trnave. Vďaka podpore mesta Trnava sú naše mládežnícke klubovne dlhodobo financované, bezplatné a dostupné pre mladých ľudí. Trnava dnes prevádzkuje štyri mestské mládežnícke klubovne, ktoré fungujú ako otvorené priestory pre mladých podobne ako v Helsinkách, v mierke nášho mesta. Klubovne u nás nie sú experimentom ani krátkodobým projektom, ale stabilnou súčasťou mestských služieb.
Dôležitým pilierom je aj metodické nastavenie práce. Vďaka našej programovej koordinátorke Ivane Zvončanovej majú Trnavské klubovne vytvorený metodický manuál, ktorý jasne definuje princípy práce, postupy, hodnoty aj štandardy fungovania. Vďaka jej dlhoročným skúsenostiam v oblasti práce s mládežou sú naše klubovne nastavené systematicky a profesionálne. Mnohé postupy, ktoré využívame v Trnave, sú porovnateľné s tým, čo sme videli v Helsinkách, kde je práca s mládežou rovnako ukotvená v jasných pravidlách, metodike a dlhodobej vízii.
Trnava tak dokazuje, že aj v slovenskom prostredí je možné budovať stabilný a profesionálny systém práce s mládežou ako prirodzenú súčasť mestských služieb.
Čo si odnášame do Trnavy
Z Helsínk a Tallinnu si neodnášame pocit, že by sme mali niečo bezhlavo kopírovať. Veľa z toho, čo sme tam videli a počuli, už v Trnave dnes robíme. Táto cesta nám však pomohla jasnejšie pomenovať, čo robíme dobre, čo má potenciál rásť a ako môžeme našu prácu uchopiť ešte systematickejšie.
Našou ambíciou je priniesť to najlepšie zo zahraničných skúseností, ale vždy ho prispôsobiť našej komunite, miestnym podmienkam a konkrétnym deťom a mladým ľuďom v Trnave. Našimi prioritami je vytvoriť ešte lepší a zrozumiteľnejší systém fungovania klubovní, ešte viac zapájať mladých do participácie a rozhodovania, postupne zmultifunkčniť naše priestory a zároveň pokračovať v tom, čo už dnes funguje a má zmysel.
Nejde nám o to robiť veci „ako v Helsinkách“ alebo „ako v Estónsku“. Ide nám o to robiť ich dobre v Trnave a to s rešpektom k mladým ľuďom, k prostrediu, v ktorom žijú, a k vzťahom, ktoré si spolu dlhodobo budujeme.

Projekt s názvom Study Visit Helsinki bol financovaný z programu Erasmus+ a organizáciou SYTEV.
Vďaka tejto podpore sme mali možnosť navštíviť Helsinki a Tallinn, spoznať systém práce s mládežou, diskutovať s odborníkmi a priniesť inšpiráciu späť do Trnavy.
#ErasmusPlus #StudyVisitHelsinki









