Hlas ulice 2026 spojil ľudí, ktorí pracujú s mladými v kluboch aj v teréne
Niektoré nápady nosíte v hlave dlho, kým dozrejú. Hlas ulice bol presne taký. Už dlhšie sme chceli vytvoriť priestor, kde sa stretnú ľudia, ktorí pracujú s mladými, kluboví aj terénni pracovníci, organizácie, ktoré sa o sebe často ani nevedia, hoci robia jednu a tú istú prácu. V pondelok 16. júna sa to v Banskej Bystrici stalo skutočnosťou. Konferencia Hlas ulice sa konala ako súčasť Festivalu vzdelávania iMPULZ a spojila pod jednou strechou desiatky ľudí, ktorí sa mladým venujú naplno.
Prečo vznikol Hlas ulice
Na Slovensku robí niečo pre mladých množstvo organizácií, klubov, terénnych tímov, škôl aj jednotlivcov. Často pritom pracujú nezávisle od seba, hoci v strede stojí ten istý mladý človek. Raz je to klient klubu, inokedy ten, koho v teréne osloví pracovník, inokedy ten, s kým niečo rieši škola alebo poradňa. Je to stále ten istý človek, len ho každý vidí z iného uhla.
Z tejto skúsenosti vznikol Hlas ulice. Hlas, ktorý patrí mladým aj všetkým, ktorí s nimi pracujú tam, kde sa ich životy naozaj odohrávajú, na ulici, v klube, v teréne. Chceli sme miesto, kde sa títo ľudia stretnú, spoznajú sa a porozprávajú si. Niektoré organizácie už dnes spolupracujú, Hlas ulice chce túto spoluprácu posunúť ďalej, otvoriť priestor na hlbšie prepájanie, nové nápady a spoločné projekty.

Čo všetko na konferencii zaznelo
Konferenciu otvorila programová manažérka Trnavskej klubovne Ivana Zvončanová a hneď v úvode vysvetlila, prečo má vôbec zmysel spájať sa. Mladí dnes nemiznú, len obchádzajú formálnu infraštruktúru. S pribúdajúcim vekom sa vytrácajú z organizovaných aktivít a presúvajú sa domov a do online priestoru. Práve preto dáva zmysel, aby kluboví a terénni pracovníci o sebe navzájom vedeli a držali spolu, lebo často zachytávajú toho istého mladého človeka, každý z iného uhla.
Svoju tému postavila na koncepte tretieho miesta. Je to priestor, ktorý nie je domov ani škola, ale miesto, kam mladý človek patrí bez podmienok, bez prihlášok a bez toho, aby musel vysvetľovať, prečo prišiel. Klubová práca podľa nej nie je len ďalší krúžok po škole, ale špecializovaná komunitná infraštruktúra, ktorá stojí na bezplatnosti, anonymite a dobrovoľnosti. Že to funguje, doložila aj číslami z Trnavy a slovami samotných mladých z klubov.

Silný moment priniesol Dr. Howard Williamson z University of South Wales. Vo svojom vstupe sa venoval personálnej udržateľnosti v práci s mládežou, teda tomu, ako sa postarať o ľudí, ktorí túto prácu robia, aby na ňu neboli sami a aby v nej vydržali. Keďže prednášal v angličtine, pripravili sme pre účastníkov simultánne tlmočenie cez aplikáciu LiveVoice, aby o nič neprišli.
Že participácia mladých nie je len pekné slovo, ukázala dvojica Ľubica Póčová a Zuzana Janíčková z prostredia Mladí za Radvaň a Atrium Banská Bystrica. Prišli aj samotní mladí z občianskeho združenia a podelili sa o konkrétne nápady, ako mladých viac zapojiť. Ich hlavná myšlienka znela, že mladí nemajú byť objektom programu. Rozdiel je v tom, či robíme niečo pre mladých, o mladých alebo naozaj s mladými, teda či im dáme priestor spolurozhodovať. Hovorili o tom, že participácia nie je dekorácia na konci, ale práca od začiatku, a že k nej patrí aj odvaha nechať mladých robiť chyby. Ukázali aj svoje konkrétne formáty, cez ktoré sa to deje v praxi, od dobrovoľníctva cez tréning rozhodovania a zodpovednosti až po projekty, ktorými mladí menia svoju komunitu vlastnými rukami.



Lucia Holečková a Sabina Dúbravová z Mestského terénneho tímu Bratislava a klubu IZBA zasa priblížili terénnu prácu, teda prácu s mladými priamo tam, kde trávia čas, na sídliskách, v parkoch a na uliciach. Hovorili o tom, že terénny pracovník nečaká, kým mladý človek príde za ním, ale sám vychádza za ním do jeho prostredia. Základom je trpezlivé budovanie dôvery a stabilná prítomnosť dospelého, na ktorého sa dá spoľahnúť, často aj tam, kde žiadne dvere klubu nie sú. Pripomenuli, že práve takto sa dá zachytiť aj mladý človek, ktorý by do klubu sám nikdy nevkročil.

Po prednáškach prišli na rad okrúhle stoly. Účastníci sa pri nich rozdelili do menších skupín a v pokojnejšom tempe sa porozprávali o témach, ktoré zazneli v prednáškach. Bol to priestor, kde si každý mohol povedať svoj pohľad, podeliť sa o skúsenosti z vlastnej praxe a domyslieť veci, na ktoré pri prednáške nezostal čas.




Po prestávke prišla na rad panelová diskusia o zvládaní náročných situácií. Sabina Dargaj Gerová z IPčka a Anna-Maria Mykhailiuk z Asociácie ukrajinských mládežníckych centier otvorene hovorili o tom, ako pracovať v momentoch, ktoré sú ťažké pre mladých aj pre samotných pracovníkov. Boli to témy, ktoré sa nezvyknú hovoriť nahlas, a práve preto rezonovali.
Záver dopoludnia patril Asociácii nízkoprahových programov pre deti a mládež. Estera Kővérová a Zuzana Milatová najprv predstavili samotnú asociáciu a to, načo vlastne je. Funguje ako priestor, kde si organizácie navzájom pomáhajú a zdieľajú skúsenosti, najmä pri náročných situáciách, kde sa spoločne nastavujú štandardy a etika práce, trénujú zručnosti a kde má sektor svoj hlas navonok, pri tvorbe politík a zastupovaní pred štátom.
Potom prešli k výsledkom mapovania potrieb, do ktorého sa zapojilo vyše 239 ľudí z 20 miest a 30 organizácií z celého Slovenska. Z prieskumu vyšlo niekoľko jasných vecí. Naprieč rôznymi typmi klubov je úplnou prioritou krízová intervencia, teda práca s mladými v kríze a so sebapoškodzovaním, a najžiadanejšou témou vzdelávania je duševné zdravie. Ukázalo sa aj, že potreby sa líšia podľa miesta. Kým mestá riešia skôr digitalizáciu, AI a odborné štandardy, na vidieku organizácie najviac bojujú s financovaním a stabilitou. Zaznelo tiež, že sektor stojí z veľkej časti na pleciach dobrovoľníkov a vysokoškolákov, ktorí sú pilierom mnohých centier. Na záver asociácia pozvala organizácie do svojho mentoringového programu, v ktorom skúsenejšie tímy sprevádzajú tie, ktoré to potrebujú.


Najviac sa dialo medzi riadkami programu
Hlas ulice ale nebol len o prednáškach z pódia. Veľká časť hodnoty sa odohrala práve medzi blokmi, pri okrúhlych stoloch, počas kávy a obeda. Práve tu vznikol priestor na networking, ktorý na bežných odborných podujatiach často chýba. Ľudia z rôznych kútov Slovenska sa konečne stretli tvárou v tvár, vymenili si kontakty aj skúsenosti a zistili, na koho sa môžu obrátiť, keď to budú potrebovať. Niekde sa nadviazali rozhovory, ktoré možno o pár mesiacov prerastú do spoločných projektov. Konferencii dodala medzinárodný rozmer prítomnosť hostí z European Confederation of Youth Clubs (ECYC), ktorá mala práve na Slovensku svoje výročné stretnutie. Vďaka tomu sa naša téma ocitla v širšom, európskom kontexte a ukázalo sa, že výzvy v práci s mladými sú v mnohom podobné naprieč hranicami.
Čo si z konferencie odnášame
Keď sa pozrieme na všetky témy dopoludnia, spája ich jedna vec. Práca s mladými stojí na vzťahoch. Na dôvere, dostupnosti, bezpečí a odbornosti, ale aj na tom, aby ľudia, ktorí túto prácu robia, neboli na ňu sami.
Veríme, že Hlas ulice nebol len o počúvaní, ale predovšetkým o prepájaní a že rozhovory, ktoré sa tu začali, budú pokračovať aj dlho po tom, čo sme zhasli svetlá v sále. Lebo keď sa ľudia, ktorí pracujú s mladými, navzájom poznajú a držia spolu, vyhrávajú na konci dňa práve mladí.
Na záver patrí veľké ďakujem konferencii iMPULZ za pomoc, technické zabezpečenie, priestory aj za dobrú náladu a podporu počas celej prípravy. Ďakujeme všetkým rečníkom, ktorí sa s nami podelili o svoje skúsenosti, našim sponzorom a partnerom a v neposlednom rade našej moderátorke Barbore Hudákovej, ktorá celým dopoludním sprevádzala s prehľadom a ľahkosťou.
Konferenciu pripravili GenT a Trnavská klubovňa v spolupráci s partnermi Sytev, ZIPCeM, ECYC, Asociáciou nízkoprahových programov pre deti a mládež a s podporou programu Erasmus+.


